To, čo sa dialo pred šampionátom, tu nebudem rozoberať. Len ma napadá to príslovie "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva". Vo všetkých možných súvislostiach a prepojeniach. Príprava tesne pred šampionátom vyzerala dobre, posledný výsledok s Bielorusmi asi každého nabudil a minimálne vzbudil pocit, že aspoň slabším teamom nebudeme mať problém dať kopu gólov.
Mňa zaujalo vyhlásenie Mira Šatana, ktorý na otázku či a ako sa mu pozdáva nová aréna odpovedal, že hala je pekná ale malá na majstrovstvá sveta. Vraj sa ale bude hodiť pre klub ako je Slovan Bratislava. Poviem Vám, že mi pri jeho odpovedi zabehlo a v duchu som mu postavil slavobránu. Veď tento "tichý zabijak" jednou vetou vlastne povedal to, čo by sa dalo rozobrať na 3 strany a článok by obsahoval slová ako tunel, korupcia, úplatky, látanie na poslednú chvíľu. Bravó. Miro máš prehľad a nadhľad.
Ďaľšia vec, pri ktorej mi už začalo niečo ťukať vnútri že aha niečo sa deje, bolo vykradnutie nášho kapitána Demitru na hotelovej izbe. Predstavte si, že sa to stane počas kanadaského šampionátu kapitánovi Kanady. Za prvé je nemysliteľné aby sa to stalo, za druhé by to bola medzinárodná blamáž na 30 rokov. Tu sa toho média chytili na jeden deň, pričom všade sa objavilo to isté vyjadrenie kapitána. Šlo o veľmi cenné veci veľkej osobnej hodnoty. Poviem Vám že keď sa mne pred časom stratil USB kľúč v meste vzdialenom od môjho bydliska 150km, a mal som tam komplet súkromné, pracovné veci a iné bez ktorých by som to mohol zabaliť v práci aj v súkromných projektoch, na chvíľu som mal pocit že všetko na čom som robil pár rokov je v prdeli a čakali ma veľmi smutné vyhliadky. Kľúč ale našla jedna osoba a od nej som ho prevzal. Zázrak. Demitra takýto happyend nemal a v akom psychickom rozpoložení bol, môžme len hádať.
Prvý zápas so Slovinskom. Úvod, tlak, domáce hľadisko, húževnatý súper ktorý sa chcel vyťiahnuť. Slovincov sme prestrieľali 45-15 a vyhrali 3-1. Už ale v prvej tretine zápasu som si všimol to čo nás neskôr pochovalo: hrali sme dobre, dôrazne, slovinci málokedy stíhali alebo niečo vymysleli. A práve v tejto prvej pohodovej tretine sme mali dať aspoň 2-3 góly. Šance na to boli. Naopak sme inkasovali po obrátke z ničoho a od toho momentu nad nami začalo niečo vysieť. Tento krát ešte s happyendom.
Nemci sú súper, ktorý bude tento rok bojovať o prvé miesto nadstavbovej skupiny s čechmi. Možno po vlaňajšom 4.mieste už ani nie prekvapenie. A práve preto tvrdím, že naša skupina bola jednou z najťažších. Prehrávať 0-4 sme však rozhodne nemali, to je trochu silná káva. Obrat v tretej tretine kde sa dokonca pár sekúnd črtalo vyrovnanie na 4-4 zanechalo dojem márnej práce a národ sa rozdelil na dva tábory. Slabosť sa ukázala v skóre 0-4, sila v tom že sa neuskutočnilo "dánskych 0-6" ale zrazu to išlo a takmer vyrovnali. Tak má team vnútornú silu alebo nie?
Rusi. Predtým dva zápasy hrali so zaradenou dvojkou, veľká bieda. Samozrejme že naši si vyžrali ich dosiaľ najlepší výkon, pretože aj následné ruské trápenie s dánskom zapadlo do predchádzjúceho kontextu. Prehrávali sme, dokázali sme otočiť. Aj my sme hrali lepšie ako proti Slovincom či Nemcom. Ale rusi otočili naspäť. Boli tam dobré momenty, boli tam zlé momenty.
Pred zápasom s českom, ktorý bol prvý z radu buď-alebo, večer pred zápasom istá televízia vysielala reportáž o istej spoločnosti, ktorej hrozí krach a ktorú vlastní aj náš Miro Šatan. Šlo o vymáhanie sumy 4 miliónov € a smrdelo to korupciou. V reportáži sa spomenulo že táto skutočnosť je známa už niekoľko mesiacov. Ja sa pýtam, na čo bolo do čerta toto dobré? Vyťahovať špinu - a dosť po funuse - na kľúčového hráča a v predvečer tak dôležitého zápasu? Bolo cieľom narušiť jeho psychickú pohodu? K zápasu - česi sú bezpochyby v top 3 teamov na šamiponáte, a reálne sme sa s nimi nemohli rovnať. Náš štýl a la nemecko - všetci v obrane a potom brejk vychádzal len časť zápasu. Česi zaslúžene vyhrali. Otázkou bolo, ako vôbec team môže prehrať 3 zápasy po sebe o jeden jediný gól?
Žiaľ, dá sa to, a dokonca 4 krát po sebe. Čo už je na psychiatrickú pohovku. Teno krát všetko čo bolo zle bolo dobré - premenili sme presilovku, čo nám vôbec nešlo. Fíni, najlepší práve v presilovkách, nedali. V tomto zápase sme hrali tak ako iní proti nám - fíni nás prestrieľali v dvoch tretinách, my sme viedli. Avšak aj v tomto zápase, hlavne v druhej tretine, sme mohli bozkávať brankára Haláka. Toľko šancí koľko mali fíni proti nám nemali ani česi. Mali sme dokonca konečne aj to... to slovo čo nikdy slováci nepoznajú... pomôžte mi... ŠŤASTIE. Hovoril som, si, to máme za tú spústu žŕdok v zápasoch dozadu. Iné teamy dajú gól korčulou, od vlastného chrbta, chráničom, prilbou, vysokou hokejkou... my nikdy.
Žiaľ je koniec. Vyžerú si to samozrejme tí, ktorí sa snažili toľko koľko im momentálna dispozícia umožňovala. Nie papaláši hore. Tí za posledných 10 rokov nespravili vôbec nič pre to, aby tu vyrástla nová generácia. A tak si to odnesú hráči, ktorí by už mali byť dávno na dôchodku a užívať si prachy. Miesto toho idú s kožou na trh lebo majú istú zodpovednosť voči národu a nie - nemôžu nechať hrať mladších, lebo desať mladších a lepších nemáme. To že to nezvládli oni, to si dovoliť môžu. Na rozdiel od tých druhých už na krku majú nejakú tú medailu.
