Turecko je krajinou, ktorej ak by si niekto zaumienil, môže spraviť veľmi zle. Krajina je národnostne roztrieštená a vzťahy medzi majoritou Turkov a najväčšou minoritou - Kurdmi, netreba rozpisovať. Celý juhovýchod a severovýchod je národnostne rôzny, len nie turecký. Žijú tam Kurdi, Azeri, Zazovia či Araby, ak spomeniem tie najväčšie minority, pričom aj za hranicami - Sýria, Irak, Irán - žijú ich súkmeňovci. Sen Kurdov o nezávislosti je prastarý a nikdy neboli optimálnejšie podmienky na vytvorenie ich vlastného štátu, kedže Irak a Sýria sa nachádzajú v troskách. Turci si koledujú o to, že niekto môže začať výrazne podporovať kurdské snahy čo by zavlieklo celú krajinu do občianskej vojny. To je ale to posledné, čo si v Európe môžeme želať. Turci, aj keď vágne, sú predsa len istým nárazníkom medzi utečencami a Európov. Predstava, že by zo samotného Turecka prúdili masy utečencov, je nočnou morou nie len pre Balkán. Turecko sa musí rozhodnúť, aké ciele chce dosiahnuť, pretože momentálne hrá na viaceré strany a stráca vierohodnosť v očiach všetkých.
