Umenie odísť

Autor: daniel moško | 13.12.2013 o 7:27 | Karma článku: 8,20 | Prečítané:  961x

Vladimír Mečiar odišiel z Ľudovej strany - Hnutie za demokratické Slovensko. Pár ľudí možno vyronilo slzu, zopár si povedalo "konečne", ale najrožšírenejšia emócia v súvislosti s jeho odchodom je - ľahostajnosť. V určitom období najmocnejší muž krajiny sa dopracoval k ignorácii a apatii verejnosti voči svojej osobe a jeho odchod zo strany zaujíma iba politológov, historikov a štatistikov.

Mečiar, ktorý sa stal symbolom a strojcom rozdelenia Česko-Slovenska, získal s HZDS vo voľbách v roku 1994 cez milión voličských hlasov (35%). Bol na vrchole moci a Slovensko mu ležalo u nôh. V kritických voľbách v roku 1998 získalo Hnutie o 100 tisíc hlasov menej (27%) a nepodarilo sa mu zostaviť vládu. To sa v súťaži stáva, že niekedy prehráte a Hnutie sa mohlo naďalej považovať za mocné a neohrozené. Ďalší test, ktorý však už mal varovne zazvoniť, prišiel o rok neskôr v prezidentských voľbách - v prvom kole získal Mečiar takmer 1,1 milióna hlasov, v druhom takmer 1,3 milióna, napriek tomu opäť neuspel a prezidentom sa stal R. Schuster. Vyhrať dvoje voľby a pritom nezostavovať vládu, to je už výrazne zdvihnutý varovný prst, že niečo treba zmeniť a robiť inak - presne to sa stalo Hnutiu vo voľbách v roku 2002. Napriek víťazstvu (zisk 560 tisíc hlasov, 19,5%) došlo k výraznému poklesu počtu ich voličov a na obzore sa navyše vynoril nový vyzývateľ - SMER (387 tisíc hlasov, 13,5%). Keď to nejde, tak to nejde a kto sa nevie poučiť, tomu ostanú oči pre plač: v prezidentských voľbách v roku 2004 to Mečiar skúsil opäť - vyhral prvé kolo (650 tisíc voličov), v druhom však prehral s I. Gašparovičom, keď ten nabral od prvého kola 600 tisíc nových hlasov, pričom Mečiar získal iba 70 tisíc naviac. Dve neúspešné parlamentné a prezdientské voľby za sebou - to už bolo 10 minút po dvanástej na okamžitú sebareflexiu a radikálnu zmenu. HZDS a Mečiar boli v roku 2004 už opozeraní, dogmatickí a strácali na všetkých frontoch. Mečiar mal odísť v roku 2002 po parlamentných voľbách, avšak to by muselo byť HZDS štandardnou stranou. Po roku 2004 bolo jasné, že občania HZDS ani Mečiara už jednoducho nechcú. Kedže k žiadnej zmene nedošlo, rok 2006 priniesol prepad - strana získala vo voľbách 202 tisíc hlasov (8,8%), zatiaľ čo ju nahradil SMER-SD so ziskom 29%. Bolo jasné, že strana má silného súpera vo svojom spektre, že ide nadol, ale nik opäť neurobil vôbec nič. Podľa hesla "dělejme jakože nic" strana strácala na všetkých frontoch. Tu ešte mohol nastať moment, že by sa strana transformovala na niečo moderno-sociálne, s novými uveriteľnými tvárami. Od tohto momentu už bolo definitívne neskoro.  V prezidentských voľbách 2009 už Mečiar nekandidoval, HZDS postavili nevýrazného Melníka (2,45% hlasov). Parlamentné voľby v roku 2010 dielo skazy dokonali - Hnutie získalo 110 tisíc hlasov (4,33%) a prvý raz v histórii sa do parlamentu nedostalo. Jeho rolu prevzal SMER-SD (34%) a Hnutie kompletne marginalizoval. Koľko ľudí verilo, že sa Hnutie dokáže vrátiť v ďaľších voľbách do parlamentu, ukázal výsledok predčasných volieb v roku 2012 - zisk 23 tisíc hlasov (0,9%). Hnutie už nikoho nezaujímalo. Mečiar už nikoho nezaujímal. Strana, ktorá mala na konte jeden úspech (1994), a veľa, veľa neúspechov (1998,1999, 2002, 2004, 2006, 2010, 2012) premeškala niekoľko zlomových bodov, križovatiek, na ktorých však neodbočila a zrútila sa do priepasti zabudnutia. Teraz už stačí iba zhasnúť svetlo a zamknúť dvere. Vždy som stál na strane oponentov Mečiara a HZDS, jeho príbeh je však poučný aj pre nich, pre viaceré dnešné strany a ich lídrov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?