Ukrajina - rozštiepená krajina

Autor: daniel moško | 9.12.2013 o 7:55 | (upravené 9.12.2013 o 8:14) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  2180x

Ukrajina momentálne prežíva pohnuté obdobie, ale nejde o niečo nové pre túto krajinu. Historické základy predurčili jej vývoj na storočia dopredu a dnes je Ukrajina učebnicovou ukážkou tzv. rozštiepenej krajiny. Ukrajina je dnes rozštiepená etnicky, kultúrne aj nábožensky, čo si ukážeme aj na niekoľkých mapách.

Je očividné, že Ukrajinský štátny útvar nie je súrodý ani etnicky, ani politicky, ani nábožensky. Krízy, ktoré sa odohrali v posledných dvadsiatich rokoch iba nahrávajú názorom, že Ukrajina si nedokáže vyriešiť odstredivé tendencie vnútri krajiny sama a že jej veľmi reálne hrozí rozpad. To však môže nastať iba za nasledovného predpokladu - že na delení Ukrajiny budú mať záujem ako EÚ, tak Rusko. Logicky, obaja aktéri chcú na svojej strane celú krajinu (viac spotrebiteľov, viac zdrojov). EÚ nepotrebuje až tak veľmi západnú Ukrajinu, ktorá je skôr poľnohospodársky orientovaná, bez ťažkého priemyslu.

Keď si pozrieme podrobne etnické, jazykové a volebné štatistiky Ukrajiny z posledných rokov, do očí udrie rozdelenie krajiny, ktoré sa pravidelne opakuje (viď obrázky nižšie): západ a stred Ukrajiny obývajú drvivo Ukrajinci a zároveň používanie ukrajinčiny dosahuje priemer nad 90%. Oproti tomu juh a východ krajiny obývajú etnický Ukrajinci v asi 60% podiele. Oficiálne štatistiky tvrdia že Ukrajinu tvoria zo 75% Ukrajinci, 18% Rusi. Ostatné národnosti (Rumuni, Moldavci, Maďari, Bielorusi, Tatári, Bulhari, Poliaci, Židia, Arméni) tvoria asi iba 4% populácie. Niektoré „kraje" sú však zastúpené Ukrajinským etnikom poslabšie: v Zakarpatskej oblasti napríklad tvoria Maďari 12%, v Černovickej Rumuni a Moldavci 20%, v Odeskej oblasti je 12% Bulharov a Rumunov, v oblasti Sevastopol tvoria Rusi 72%, na Kryme Rusi 60% a Tatári 12%, v Chersonskej oblasti Rusi 14%, v Záporoží  Rusi 25%, v Dnepropetrovskej oblasti Rusi 18%, v Doneckej oblasti Rusi 39%, Luhanskej oblasti Rusi 40%, v Charkovskej oblasti Rusi 26%. Etnickú mapu dokladuje aj náboženské rozdelenie - samotní Ukrajinci viac preferujú gréckokatolícku cirkev východného rítu (avšak uznávajúcu jurisdikciu Ríma), zatiaľ čo Rusi pravoslávnu ortodoxnú cirkev (ktorá sa ešte ďalej delí). Táto štiepna línia však nie je až tak významná ako by sa mohlo zdať, nakoľko až 60% obyvateľstva podľa sčítania nepreferuje žiadnu cirkev.

Čo sa však týka používania jazykov, tam sa podiel občanov, ktorí považujú ukrajinčinu za svoj dorozumievací jazyk, rapídne znižuje, naopak ruštinu ako svoj jazyk používa v dennom styku až 29,5% obyvateľov (čo je oproti 18% etnických Rusom oveľa vyšší podiel). V tomto stredo-východnom páse síce tvoria Ukrajinci 60% populácie, ale ukrajinčinu používa cca 45%.

Používanie ruského jazyka (obr.1)

10.png

Volebné mapy nám odhalia zaujímavý fakt - „prozápadní" politický kandidáti na prezidenta, či prozápadné strany, získavajú väčšinu nie v oblastiach, kde je podiel ukrajinsky hovoriacich obyvateľov aspoň 51% (logický predpoklad), ale títo kandidáti sú úspešní iba v krajoch, kde je tento podiel až okolo 90%! Pozrite si mapku z parlamentných volieb 2004, prezidentských volieb v tom istom roku a z okresných volieb 2012 a porovnajte s lingvistickou mapou - prozápadné strany vyhrali iba v kraji, kde nebol podiel rusky hovoriacich obyvateľov väčší ako 10%... oblasti, kde sa používa ukrajinčina „iba" v pomere 70, 60 a menej %, vyhrali proruskí kandidáti či strany. Ako som už spomenul vyššie - v krajoch kde tvoria Ukrajinci asi 60% podiel a ukrajinsky hovorí 45%, vyhrávajú dosť jasne proruské sily. Dokonca aj v Sumskom a Černihivskom okraji, kde je podiel Ukrajincov 90% a ukrajinčinu používa cca 85%, sa našli okresy voliace proruské strany a kandidátov. Ozaj prozápadnú orientáciu majú iba kraje, kde sú Ukrajinci hovoriaci ukrajinsky nad 90%. (v tomto si je treba všimnúť napr. úplne inak sa správajúcu Zakarpatskú oblasť, kde parlamentné voľby vyhrala iná strana ako boli dve hlavné súperiace, v prezidentských voľbách získal prozápadný kandidát podpriemernú podporu a v okresných voľbách tam boli tiež veľmi zmiešané výsledky).

Parlamentné voľby 2004(obr.2)

11.PNG

Prezidentské voľby 2004(obr.3)

12.gif

Okresné voľby 2012(obr.4)

13.png

Na prvý pohľad to môže vyzerať, že krajina, v ktorej má menšina „iba" 18% podiel, to nemôže byť až tak vážne s myšlienkami rozpadu, ale reálnym faktom je, že krajina je rozdelená kultúrne aj geograficky v pomere cca 65-35 a to už je podiel, kedy by volilo 10 z 28 krajov inú cestu ako zvyšok krajiny, dosť významný. Pre porovnanie aplikované na slovenské pomery: z 5,4 milióna obyvateľov tvorí 970 tisíc iné etnikum, jazyk minority považuje za svoj až 1,6 milióna obyvateľov, navyše majú inú geopolitickú orientáciu a obývajú súvislé územie.

zdroje: (obrázky) http://en.wikipedia.org/wiki/Ukraine

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?