Systém dvoch strán na slovensku

Autor: daniel moško | 31.5.2013 o 6:05 | (upravené 31.5.2013 o 6:17) Karma článku: 6,49 | Prečítané:  922x

Na Slovensku pôsobilo od vzniku samostatnej SR v parlamente nespočetné množstvo strán, z ktorých veľký počet odviali dejiny na politické smetisko. V parlamentných voľbách 2012 sa o priazeň voličov uchádzalo až 26 subjektov. Tento stav považujem za nenormálny - je na Slovensku možné vytvorenie a fungovanie sytému dvoch veľkých strán?

Vo voľbách 2012 sa dostalo do parlamentu šesť politických strán, so súhrnným ziskom cez 80%. Znamená to, že zvyšných 20 strán získalo okolo 20% hlasov. To znamená, že týchto 20 strán volilo až cez 500 tisíc voličov, čo robí priemer cca 25 tisíc voličov na subjekt. Keď to porovnáme s kauciou, ktorú musí subjekt zložiť aby sa mohol uchádzať o voličské hlasy (16 596€), a faktom, že iba dve z dvadsiatich strán záskali nad 2% (kedy sa kaucia vracia a strana získava financie za obdržané hlasy), vyzerá to na veľmi stratovú záležitosť. Vyplýva z toho, že na slovensku máme celý rad osôb, ktorým nie je ľúto zaplatiť pol milióna bývalých slovenských korún za to, aby „kandidovali“. Zo štátneho rozpočtu strana môže získať až 3 príspevky: Príspevok za hlasy získané vo voľbách (príspevok za hlasy), Príspevok na činnosť, Príspevok na mandát. To je zaiste veľké lákadlo pre vyššie spomenutých jedincov a skupín ktoré ich podporujú. V tomto porovnaní  je do očí bijúca a katastrofálna investícia strany 99% v ostatných voľbách (údajných 1,4 milióna €) a zisk strany vo voľbách (1,59% či necelých 41 tisíc hlasov).  Volebná kaucia bola pritom zavedená práve kvôli tomu, aby jej výška odradila recesistov či osoby, ktoré si myslia že je nutné založiť politickú stranu kvôli faktu, že vedľa v bytovke mávajú výpadky elektriny. Takže sa môžeme na problém pozrieť z hľadiska toho, či je táto výška dostatočná a či by pomohlo preriediť abnormálne vysoký počet subjektov vyššou sumou kaucie – do istej miery určite áno. Suma napríklad vo výške 100 tisíc € by vyradila zaiste 2/3 neúspešných subjektov z posledných volieb. Otázku ktorú občan položí ale je, či je správne ísť cestou ktorá uprednostní bohatých. Treba si ale uvedomiť, že je prínosnejšie vytvorenie menšieho počtu subjektov, ktoré majú celospoločenskú podporu a zdroje, než preferovať existenciu desiatok bezprizorných lokálnych entít.

 

Cestou minimalizovania počtu strán je zaiste ich spájanie. V ľavicovom spektre slovenskej politiky je dnes tento proces zavŕšený a existujú vlastne iba dva takéto subjekty : Smer – Sociálna demokracia a Komunistická strana Slovenska. Tieto dva subjekty dosahujú v aktuálnych prieskumoch spolu cca 40% podporu voličov. Zo spomínanej dvadsiatky neúspešných strán radím medzi ľavicové cca tretinu subjektov, ktoré získali spolu asi 2% hlasov. Stredopravá scéna však naopak ponúka / ponúkala celý rad silných subjektov, z ktorých niektoré dosahovali pravidelne dvojciferný % zisk. Tu je spájanie do celku logicky oveľa tažšie. Aj keď došlo k niekoľkým prípadom pohltenia pravicových strán navzájom, šlo skôr o výnimky. V tomto kontexte predstaviteľ ľavice – Smer, má veľmi výhodnú pozíciu – na zostavenie vlády v súčasnosti nepotrebuje nikoho a dokáže vládnuť sám. Naopak ak chce vládnuť pravica, v každých jedných voľbách od roku 1998 sa musel spojiť celý rad strán, aby vytvoril zodpovedajúcu protiváhu. Ako väčšinou tieto vlády dopadli a aké mali problémy vieme. Preto je logické, že vyvstáva tlak na zahodenie týchto existujúcich vzorcov správania sa a že je potrebné pravicu spojiť pod jednou vlajkou, bez ohľadu na rôznosť v parciálnych otázkach. Aj ľavica predsa zahŕňa rôzne názorové prúdy ako sociálnych demokratov, socialistov či komunistov. Preto nevidím ako smiešnu snahu spojiť pravicu do celku, pričom bude zahŕňať spektrum od kresťanskodemokratického po liberálne. Prirodzene, občania – voliči sú nedôverčivý čo je jeden problém pre vznikajúci subjekt, druhým je celkový odpor a nechuť voči politike a politikom. Preto je potrebné pre Novú väčšinu - stranu, ktorá spojí stredopravé spektrum, veľmi pozorne vyberať a zvažovať, koho a akým spôsobom zahrnie do svojich radov, aké to vyvolá odozvy a aby postupné pohltenie tých ktorí budú mať záujem byť súčasťou novej pravice, nebolo gólom do vlastnej brány. Je nevyhnutné vytvoriť z nového útvaru homogénny celok, a vystupovať jednotne, aspoň voči verejnosti. Legitímnou je otázka, ktorú dostávam od mnohých ľudí, a to či je možné očakávať od ľudí ktorí už pôsobili v iných stranách s odlišnou ideológiou, že budú jednotní a dokážu sa dohodnúť tak a správať sa tak, aby to nemalo za príčinu rozpad subjektu. Pevne verím, hlavne kvôli lepšej budúcnosti Slovenska, že sa to podarí.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?