Bratislavský župan - zlé a horšie

Autor: daniel moško | 6.4.2013 o 8:12 | Karma článku: 7,82 | Prečítané:  801x

Tothoročné župné voľby sa blížia a s pokračujúcim časom sa kryštalizujú aj kandidáti na tento post, budúci súperi v boji o šéfa Bratislavského kraja. Pozrime sa na dvoch mediálne známych a pravdepodobných kandidátov.

Pavol Frešo pôsobí v aktívnej politike od roku 1992, kde do roku 2006 pôsobil v Demokratickej strane, po ktorej zániku sa stal členom SDKÚ. Časom obsadil post predsedu miestneho zväzu v Starom Meste v župných voľbách 2009 získal post župana BSK; nakoniec pred rokom v máji zvíťazil v straníckych primárkach, kedy porazil Luciu Žitňanskú a stal sa predsedom strany. Zdá sa že bude spoločným kandidátom pravice aj v tohtoročných voľbách a tomuto kroku nie celkom rozumiem a opriem svoje tvrdenia o štatistické fakty: je zvláštne, že post župana za pravicu má obsadiť osoba zo strany, ktorá má v posledných rokoch fatálny prepad preferencií vo viacerých voľbách – VÚC 2009 vyhral ešte kandidát SDKÚ – práve P. Frešo v druhom kole so ziskom 66 tisíc hlasov (vs 43 tisíc hlasov pre Bajana), ale treba vidieť aj fakt že účasť voličov bola iba 20%. V komunálnych voľbách 2010 pravica nedokázala v Bratislave vyhrať, kedy pri účasti voličov 33,5% vyhral „nezávislý“ kandidát Ftáčnik. V parlamentných voľbách v tom istom roku pritom SDKÚ získala v Bratislave 29,5% a pravica celkovo cez 60%. Potom to už išlo strmo nadol – v parlamentných voľbách 2012 získala SDKÚ v Bratislave 14% (polovicu ako dva roky predtým a pravica celkovo 53%). Zaujímavým je fakt, že aj keď v krúžkovaní dostala Žitňanská celoslovensky cez 100 tisíc hlasov a Frešo 21 tisíc, v súboji o predsedu strany svoju súperku zdolal. Hlas voličov ostal nevypočutý. Výsledky agentúr za posledný rok hovoria o podpore strany okolo 8%, pričom v istej perióde sa strana pohybovala na hrane 5%. Možno aj „vďaka“ predsedovi, ktorý mal podľa krúžkovania pätinovú voličskú podporu. Ak má byť toto kandidát celej bratislavskej pravice, a práve z tejto strany, potom je niečo nedobré v tomto zoskupení.

Monika Flašíková Beňová vstúpila do politiky ako spoluzakladateľka strany SMER, kde bola do roku 2006 podpredsedníčkou. V roku 2004 sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu za SMER. V tých rokoch jej popularita kulminovala, kedy v komunálnych voľbách 2006 v súboji o primátora Bratislavy obsadila druhé miesto (39 tisíc hlasov vs 67 tisíc hlasov Ďurkovského). V roku 2009 sa opäť stala poslankyňou EP. Ak pravica vyslala voličom svojim rozhodnutím veľmi chabý signál, SMERu sa to podarilo s veľkým prehľadom prekonať... navrhnúť osobu, ktorá rieši posledných 9 rokov prácu vo vzdialenom Bruseli a stala sa pre voličov takmer neviditeľnou, je kúsok hodný stratéga, ktorý je buď šialený alebo geniálny. Pravda, značka je značka, a SMER v rokoch 2006 – 2012 vzrástol v Bratislave z 20 na 33% možno kalkuluje práve s týmto faktom.

Osobne si myslím, že je čas pre niekoho nového, nie známu tvár sprofanovanej pravice, nie neviditeľnú tvár silnej ľavice. Čas pre niekoho nového, mladého, nezaťaženého a dynamického, ktorý zaujme a osloví apatických voličov, ktorí majú ako väčšinou možnosť voliť opäť iba medzi dvoma nedobrými možnosťami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?