Kórejská vojna

Autor: daniel moško | 4.4.2013 o 12:02 | (upravené 4.4.2013 o 12:08) Karma článku: 7,17 | Prečítané:  1413x

Všetci sledujeme vývoj na Kórejskom polostrove, kde to vrie ako nikdy predtým. Čo viedlo k súčasnému stavu a aké môže byť rozuzlenie?

Kim Čong-un sa ešte pred nástupom do funkcie hlavy štátu a národa stal predmetom záhad a špekulácií. Nevedel sa ani jeho približný vek (údajne sa narodil v rozpätí rokov 1982-1985), prenikli však informácie o jeho vzdelaní a boli prekvapujúce. Mladý Kim študoval pod iným menom vo Švajčiarsku, kde musel behom tých rokov zažiť a prežiť realitu diametrálne odlišnú od tej ktorú mohol poznať bežný severokórejský chlapec. Hovorí anglicky, francúzsky aj nemecky. Po nástupe do funkcie sa zdalo, že nový vodca chce krajinu viesť trochu iným štýlom a iným smerom – ženám povolil nosiť nohavice či lodičky, v krajine sa začalo rozširovať používanie mobilov, konzumácia hranolčekov či burgerov. Na istom stretnutí Kimovi a prítomným generálom a vzácnym hosťom tancovali v rámci vystúpenia herci prezlečení za postavičky z amerických animovaných rozprávok. Mickey Mouse či Macko Pu zabávali hostí, zatiaľ čo na stene premietali obrázky z rozprávok ako Dumbo či Snehulienka. To je výpočet aktív, ktoré možno hodnotiť ako pozitívne. Na druhej strane sa zdá, že tento mladý človek je do istej miery psychopat. U človeka s jeho vzdelaním, prístupom k informáciám či jazykovému nadaniu, a hlavne faktu že žil v prosperujúcej európskej krajine, by sa asi neočakávalo, že po tomto krátkom „odmäku“ začne veľkolepo lomoziť zo zbraňami. V Spojených štátoch musia byť určite zaskočení, neviem či niekedy od ich vzniku niekto oficiálne ohlasoval útok na ich krajinu a vôbec sa tým netajil. Podľa toho aké kroky podnikajú na jednej strane Severná Kórea a na strane druhej Južná Kórea s USA či Japonskom, sa zdá, aspoň pre pohľad svetového diváka, že otázka spustenia vojnového konfliktu je za dverami. Kedže Kimovi do hlavy nevidím, môžem sa len domnievať aké zámery má: 1) trpí kultom osobnosti a kedže dobre musí vedieť, v akej situácii sa jeho krajina nachádza (myslím teraz hospodársky), chce vyvolať konflikt, v ktorom zahynie on aj jeho poddaní, vo veľkolepom kataklyzmate. 2) naozaj verí že môže vyhrať, minimálne že obsadí zvyšok Kórejského polostrova a donúti ostatných tento fakt akceptovať. 3) hrá podľa presne dohodnutého plánu – rozpúta vojnu, ktorú vie že prehrá a ktorá povedie k zjednoteniu polostrova, ale pod taktovkou juhu. Čiže všetky moje varianty predpokladajú vojnu, s rôznymi nákladmi a následkami. Hospodársky zjednotiť obe Kórei je nezmysel – pozrime sa na NSR a NDR – východní Nemci boli lídrami vo svojom bloku, prevažná časť obyvateľstva chcela zjednotenie, západní Nemci investovali do východu stovky miliárd. Napriek tomu po vyše 20 rokoch je medzi nimi veľký rozdiel. Obyčajný občan Severnej Kórei nenávidí svojho súkmeňovca z juhu, lebo celý život má vštepené že sú ich nepriateľmi. Ekonomický rozdiel medzi oboma Kóreami musí byť astronomicky vyšší ako to bolo medzi dvoma Nemeckami. A vojnou poznačená Južná Kórea nebude mať prostriedky na obnovu už teraz zdevastovaného severu. Ak teda z teoretického konfliktu vzíde ako víťaz ktorákoľvek strana, výsledkom bude možno zjednotená, ale v sumáre mnohonásobne chudobnejšia Kórea. Táto varianta nemusí nevyhovovať ani Číne či Japonsku, ich susedom. Pokiaľ sa samozrejme konflikt nejak nedotkne aj ich. Skôr ide o to, aké riziko sú ochotné podstúpiť Spojené štáty, kedže pochybujem že sú ochotní južného spojenca (vazala?) stratiť. Rovnováha býva veľmi krehká, príliš málo môže viesť ku geostrategickej katastrofe pre USA, príliš veľa môže vťiahnuť do konfliktu aj iné krajiny s hrozbou celosvetovej vojny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?