V prvom rade objasním aké strany som v analýze zaškatuľkoval ako ľavicové či pravicové. Samozrejme, v prvom rade som vychádzal hlavne z názvu strany, hlavne pri tých marginálnych či dávno zaniknutých, čo nemusí byť hlavné vodítko, ale nakoniec som medzi ľavicové strany zaradil tieto - Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská demokratická ľavica, Socálnodemokratická strana Slovenska, Združenie robotníkov Slovenska, Komunistická strana Slovenska, Hnutie za demokraciu, SMER - sociálna demokracia, Sociálnodemokratická alternatíva. Ostatné marginálne ľavicové strany ktoré sa zúčastnili volieb raz alebo dosahovali výsledky rátané v desatinách percenta som zahrnul pod skratku „OsĽa" - ostatná ľavica.
Medzi pravicu som zaradil tieto strany - Kresťansko demokratické hnutie, Slovenská demokratická koalícia, Slovenská demokratická kresťanská únia, Aliancia nového občana, Slobodné fórum, Sloboda a solidarita, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Množstvo ďaľších pravicových strán som zahrnul pod označenie „OsPr" - ostatná pravica.
Prvý graf teda ukazuje počet hlasov odovzdaných týmto stranám vo volebných obdobiach 1992 - 2012, čím som dostal sumu ľavicových hlasov. Pozor, nie je to % podiel hlasov - v roku 1992 sa na voľbách zúčastnilo okolo 3,5 milióna voličov, pričom v týchto voľbách o milión voličov menej, preto samozrejme aj sumy ľavice a pravice ku ktorým sa dostaneme neskôr podstatne klesli, tak ako klesala účasť.
Čo sa týka zisku jednotlivých strán ľavicového spektra, tu som realizoval porovnanie najvýznamnejších strán posledných 20 rokov, pričom niektoré zanikli. Pekne je vidieť analogický pád preferencií HZDS a takmer zrkadlový rast SMERu, ktorý pohltil 95% dnešnej ľavice (ak nie viac). HZDS teda klesli z 1,148 milióna hlasov na 24 tisíc behom 20 rokov, SMER vzrástol za 10 rokov z nuly na 1,134 milióna.
Tretí graf ukazuje počet hlasov odovzdaných pravicovým stranám vo volebných obdobiach 1992 - 2012.
Čo sa týka zisku jednotlivých strán pravicového spektra, tak ako v prípade ľavice som vybral zopár strán ktoré sa dlhodobo udržali v „hre", prípadne aspoň jedno volebné obdobie získalo výrazný výsledok. V tomto spektre patrilo k výrazným stranám dlhšie odobie iba KDH, ktoré v roku 1998 vystupovalo spolu s ostatnou pravicou v rámci SDK. Až od volieb 2002 sa začali vytvárať pravicové strany ktoré dokázali osloviť väčšie množstvo voličov. Oproti ľavici ktorá sa integrovala tu teda prebehol opačný proces.
Na záver ešte porovnanie strán zaoberajúcich sa národnostnou agendou - teda slovenských a maďarských národných strán. Od roku 1992 som do slovenského spektra zaradil Slovenskú národnú stranu, Pravú slovenskú národnú stranu, Ľudovú stranu naše slovensko a v posledných voľbách aj Národ a spravodlivosť, Právo a spravodlivosť a Náš kraj. V rámci maďarskej scény tam patria Maďarské kresťansko demokratické hnutie, Strana maďarskej koalície a Most - Híd. Slovenskí národovci ako vidno z grafu za posledných 20 rokov zažili v sumáre hodnoty medzi 152 a 451 tisíc hlasov voličov, zatiaľ čo maďarské strany sa pohybujú vo veľmi miernom pásme 269 - 321 tisíc. Otázne je samozrejme aký podiel ktorej národnosti participuje v rámci strany Most - Híd, kde by bolo spravodlivé zarátať ma´darskej strany menej ako 100% zisku strany.
