Čo sa deje v arabskom svete?

Autor: daniel moško | 23.2.2011 o 20:52 | Karma článku: 3,72 | Prečítané:  1532x

  Je toho teraz všade plno. Otvorím chladničku a tam Líbya...každý analyzuje, radí, prorokuje. Médiá ponúkajú informácie v priamom prenose. Kedže prvé nepokoje v Tunise začali už v januári, bolo dosť času na premýšľanie, prečo sa deje to čo sa deje, odkiaľ vietor fúka a podobne.  

 

Ani neviem odkiaľ začať, ale položme si otázku číslo jedna: prečo práve teraz? Prečo vôbec prví Tunisania vyšli do ulíc? A ako je možné že nastal taký dominový efekt? Človek - laik, pozerá ako puk. Chabé znalosti o reálnom živote v daných krajinách (nie ten ktorý vidno z hotelov) len živí toto prekvapenie. Áno, každému návštevníkovi je jasné, že v týchto zväčša turistických krajinách sa žije biedne. Na druhej strane treba povedať že je to Európsky pohľad, náš štandard bol po stáročia kdesi inde ako ten seveoafrický a preto si človek laik myslí, že domáce obyvateľstvo to pokladá za taký normál, ako my v bývalom režime. Je to čo je, a ľudia proste berú život tak ako ide. V prípade Tunisu som ostal prekvapený. Tiež pod nánosom dojmov od ľudí ktorí mi sprostredkovali informácie, by som čakal protesty kade-tade,ale nie tam. Tunisania hovoria francúzsky, anglicky, nemecky, rusky...tí čo sa živia turizmom, samozrejme. Nevládne tam žiadna prehnane tvrdá verzia Islamu, taká pohodka, však, z nášho pohľadu. Opisovať domino ktoré sa spustilo by bolo dosť vyčerpávajúce. Otázok je veľa - kto bol za prvými protestami v Tunise? Nemyslím si že minulé desaťročia sa v tejto krajine žilo lepšie, prečo teda prišli protesty teraz? Počul som názory typu že za dominovým efektom stáli „moderné technológie" typu mobil, internet atď. No dobre. Ale tie mobily a internet tam nemajú od januára 2011. Ani biedne podmienky na život. Kto bol ten prvý Tunisan, ktorý sa nasral a šiel a zverboval pár ľudí a šiel na námestie? Ja proste neverím, že v dnešnom svete sa niečo deje iba tak. Dobre, v Egypte videli v TV či na internete čo sa deje v Tunise. A preto vyšli aj oni do ulíc. Všimli ste si to? Tento výklad robí z obyvateľov Egypta a každého ďaľšieho „dominového" štátu obyčajných neschopných tupcov, ktorým desaťročia vôbec neprekážalo že žijú tak ako žijú, až „zrazu" ajhľa, tuniskí bratia im otvorili oči a oni uzreli že sa dá pozdvihnúť päsť. Pardón za sarkazmus. Hrozne sa snažím nezabŕdnuť do konšpirácií, ale mne osobne z toho celého vyznieva to, že proste niekto, z nejakého dôvodu, niekto komu bol stav v arabských krajinách dobrý tak ako bol donedávna, sa teraz rozhodol že to bude inak, že komplet v celom páse krajín od Maroka po Bahrajn sa „musí" zmeniť vládny systém. Dosť ma pobavilo, keď ešte pred mesiacom po prvých nepokojoch v Tunise, americký prezident „apeloval" na Jemen a Jordánsko, aby sa snažili zaviesť demokratizačné zmeny. Ja som na to pozeral, úprimne povedané, ako ten blbý Jano. ZRAZU sú tieto krajiny nútené zmeniť vládny systém, ktorý nikomu očividne neprekážal do decembra minulého roka. Tak ja fakt neviem. Možno sa ozaj nevyznám v logike mocných tohto sveta. Dokonca tie isté západné krajiny, ktoré tak dlho tolerovali tieto režimi, teraz viac menej pokrytecky od nich žiadajú demokratické zmeny. Pritom je nad slnko jasné, že v krajinách kde demokracie neexistovala ani deň za celú históriu, je požadovať toto nezmysel, možno že aj vedomý. To už aj Čína môže žiadať potom hocikoho aby doma presadili ich systém, ktorý tam tiež nemá žiadne kultúrne ani historické pozadie. Ok, tak budú všade nepokoje, dynastický vládcovia odstúpia...a čo potom? Egypt môže byť vďačný za svoju armádu, ktorá sa vôbec nespráva ako armáda afrického či arabského štátu, ale priam až ľadovo kľudne a cieľavedome. Aj tam je však otázne, kto sa dostane z civilov nakoniec k moci. Toho sa najviac obáva Izrael, ktorému status quo vyhovoval tak isto ako západným krajinám. Dokonca v prvých dňoch sa snažil postaviť na stranu Mubaraka, čo bol výstrel do prázdna. Ale v historickom kontexte sa niet čomu čudovať. Ten systém ktorý ich obkolesoval nebol dobrý,ale aspoň stabilný. Teraz možno nebude ani dobrý, ani stabilný. Aby som sa vrátil k začiatku, ozaj ma prekvapili protesty v takých bohatých štátoch ako Bahrajn a podobne, ale súvisí to s tým pokryveným náhľadom - čo z toho keď štát stavia umelé ostrovy v mori, keď obyčajní ľudia sa majú priemerne či podpriemerne? Myslím že veľmi dôležité bude, ako sa k situácii postavia Turecko a Irán. Tie sú zaťiaľ ticho, ak nerátam medializovanú „plavbu" dvoch iránskych lodí cez Suez. Čo by však aj mohli reálne robiť? Ak by nebodaj vo viacerých krajinách vznikli občianske vojny, kto by mal právo tam zasiahnuť? USA? Európska únia? Irán? Nie, nie, nie. Prví dvaja menovaní majú svoje gaštany v afganistane, Irán je nábožensky inak orientovaný v rámci islamu, čo mnohí ignorujú. Irán je úplne mimo tejto hry, to je môj názor. Skôr by som bol ochotný kývnuť šialenej verzii že Egyptská armáda má akú takú možnosť reálne zasiahnuť u susedov bez toho aby z toho vznikla otvorená vojna. Arab u arabov. Krajina kde armáda ukázala legitimitu v krajine kde armáda je vo forme hrdlorezov. Ok, končím. Toto je aj tak veštenie, a telepatiu tiež neovládam. Takže všetci na internet a k TV a pozerajme čo sa bude diať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?